Yellow Light
Koncom augusta, počas svojho úplne prvého týždňa na Islande, som sa rozhodla prejsť sa k vodopádom neďaleko od umeleckej rezidencie Freezer. Keď som bola pri vodopádoch, všimla som si troch mužov, ktorí zjavne natáčali film; jeden z nich držal v ruke diaľkové ovládanie od dróna, čo nám kružil nad hlavami, zatiaľ čo ostatní dvaja sa sústredene pozerali na vintage vyzerajúce kreslo, ktoré sa zdalo byť hlavným aktérom tohto filmu. Moja zvedavosť mi nedala inak, a tak som k ním podišla bližšie a začala rozhovor. Chvíľu sme sa rozprávali, neskôr sme spolu šli späť k ich autu a oni mi navrhli, že ma odvezú do najbližšieho mestečka s názvom Ríf. Keďže ich obrovské terénne auto bolo celé naplnené materiálom na nakrúcanie, neostávalo mi nič iné len sa posadiť do kufra auta, na to už spomínané cool retro kreslo. Keď som vystupovala, jeden z mužov si ešte narýchlo opýtal moju e-mailovú adresu hovoriac, že mi pošle film hneď, ako bude dokončený. Kračajúc dovnútra som sa len pousmiala, zamávala späť a pomyslela si, že o týchto ľuďoch už nebudem nikdy počuť…
Sedím v kaviarni v Reykjavíku. Typické hipsterské miesto. Malé stolíky umiestnené popri oknách pre individuálov sediacich za svojimi laptopmi. Vačšie stoly strategicky zoradené v strede miestnosti, určené pre šťastlivcov, ktorí trávia svoj voľný čas v spoločnosti ďalšich hip vyzerajúcich parťákov. Všetci to dobre poznáme; dievčatá v sukniach siahajúcich po lýtka, zahalené v teple pôsobiacich šáloch ležérne pohodených na ich pleciach. Ideálny odev na toto ročné obdobie; 4. november, teplomer ukazuje 1°C. Pri pohľade von z okna by ste však márne hľadali vetrom lámajúce stromy; Island je príliš mladý na toľkú múdrosť, čo je v nich zväčša obsiahnutá. Každopádne, počasie isto nasvedčuje tomu, že jeseň sa nadobro skončila a prichádza zima.
Do Reykjavíku som prišla kvôli hudbe. Nie že by mi Freezer nestačil; predsa len utorkový otvorený mikrofón nie je len tak hocičo. Tentokrát som však zatúžila po niečom inom. Väčšom. Skutočnom. Nezabudnuteľnom. Magickom. Islandskom. Iceland Airwaves. Pať dní žúrok, skvelej hudby, predraženého alkoholu, sladkého lekořicového latte a ešte sladších Islanďanov. Aj o tom boli Airwaves. Ak túžite nájsť miesto plné inšpirácie, skvelého umenia, perfektnej hudby a dobrosrdečných ľudí, nehľadajte ďalej. Reykjavík je tým správnym miestom!
O viac ako tri mesiace neskôr som pochopila, že Reykjavík nie je len skvelé miesto na život, ale že je to aj to pravé miesto pre mňa. Jeden večer som odpísala na úplne prvý inzerát na dom v Reykjavíku, ktorý ma zaujal. Hneď nasledujúce ráno som už volala s dievčaťom, ktoré tento dom ponúkalo, avšak povedalo mi, že, nanešťastie, už dala voľnú izbu niekomu inému. Keďže to bolo veľmi milé dievča, rozhodla sa mi pomôcť a popýtať sa svojich rodičov, aby spoločne prišli na nejaké iné riešenie. Akonáhle ma spomenula svojmu ockovi, ten v momente zahlásil : Slovenka z Rífu? Dominika?! Veď ja to dievča poznám! Možno mi ani neuveríte, ale ocko mojej novej spolubývajúcej je jeden z tých pánov, ktorí v lete nakrúcali film pri vodopádoch. Život je nepredvídateľný. Vždy nás však zavedie tam, kam má.