Little Talks
Island je šialená krajina, o tom niet pochýb. Vačšinu roka nemôžete výjsť von lebo riskujete, že vás ten neskutočný vietor odveje, chlad sa vám dostane až pod kožu a tma vo vás prebudí tú najhlbšiu depresiu. Jediná vec, čo vás drží pri živote je ostať v teple vášho útulného domova, pri sviečkach, (vianočnej) hudbe a činnostiach ako je štrikovanie, čítanie kníh a písanie diplomovky blogu v mojom prípade. Ak si myslíte, že to môže byť poriadne depresívne, nemylíte sa. Je zima, tma, ste vo vnútri svojho domu, sami. Avšak práve v takýchto podmienkach vám hlavou začne prúdiť veľké množstvo myšlienok a vaše srdce naplnia pocity a emócie, o ktoré sa máte obrovskú chuť podeliť s inými jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, akú práve prežívate vy. A to je moment, kedy prichádza na rad umenie. Snažíte sa zamestnať svoju myseľ. Naplniť srdce. Tvoriť.
Island má ako krajina s trochu viac ako 300 tisíc obyvateľmi (ne)prekvapivo obrovské množstvo úspešných umelcov. Ja osobne som mala tú česť byť na štyri mesiace súčasťou umeleckej rezidencie v západnej časti Islandu. Počas môjho pobytu som mala možnosť vidieť úžasné divadelné predstavenia, počuť dychberúcich hudobníkov a byť v centre interakcie islandských a medzinárodných umelcov. Celý ten čas som sa neprestávala čudovať, ako je možné, že má krajina s tak skromnou populáciou také množstvo talentovaných ľudí. Pýtala som sa mnohých domácich a všetci sa zhodli na jednom; neexistuje lepší spôsob ako vyjadriť emócie než skrz umenie.
Pár desaťročí dozadu bol Island, tak ako iné severské krajiny, domovom depresie, úzkosti, smútku a osamelosti. Málo ľudí žijúcich ďaleko od seba, častokrát na farmách s takmer žiadnou možnosťou vzájomného kontaktu, avšak, čo je ešte podstatnejšie, bez známky snahy o vytvorenie akejkoľvek komunity. Islanďania nie sú spoločenskí. Islanďania majú radi svoj pokojný jednoduchý život plný solo aktivít, ako je rýbarčenie alebo staranie sa o ovce. Ak si chcete svoj čas na Islande naozaj užiť, musíte byť pripravení byť sami. VEĽA.
Veľká zmena nastala, keď ľudia prišli na krásu umenia a jeho dôležitosť v každodennom živote. Dnes stále viac a viac Islanďanov využíva umenie ako prostriedok na vyjadrenie samých seba a vysporiadanie sa s osobnými problémami. Každý deň sú na Islande objavení noví a noví umelci, čo obohacuje už teraz pôsobivú umeleckú scénu. V tejto malej komunite je každý ľahko ovplyvnuteľný. Je predsa omnoho jednoduchšie tvoriť umenie, ak vieš, že tvoji rodičia, starí rodičia, najlepší priatelia, susedia aj spolužiaci robia to isté. A inšpirácia je všade. Stačí sa len pozrieť okolo seba; niekedy ani nemôžem uveriť vlastým očiam.
