Here I Dreamt I Was an Architect

Here I Dreamt I Was an Architect

2018

Keď som bola mladšia, jeden blízky priateľ mi povedal, že chce byť fotografom pre National Geographic. Sníval o tom už od útleho detstva. Sníval o cestovaní a zachytávaní nezabudnuteľných momentov. Nakoniec sa nestal fotografom, stal sa architektom. Rozhodol sa pre budovanie niečoho skutočného namiesto objavovania nepoznaného. Vybral si realizovanie snov, pred prezentovaním reality. Alebo presne naopak?

2019

Byť produktívnym vyžaduje záväzok. Byť kreatívnym nie. Nedávno som sa tohto priateľa opýtala, aké je to byť architektom, aký  je to pocit vybudovať niečo skutočné. Odpovedal, že je to niečo ako malé víťazstvo. Proces tvorby niečoho, čo začína ako miniatúrna myšlienka vo vašej hlave, ktorú dáte na papier a voilà, stane sa to niečím skutočným!

2021

Často podceňujeme svoju silu byť kreatívny. Vytvoriť z ničoho niečo.

Rada sa pozerám späť na svoj život. Premýšľam a zvažujem. Meriam a porovnávam. Minule som sa šla prejsť, bolo neskoro večer, vonku relatívne príjemne počasie na to, že je zima a žijem na Islande, a moja hlava bola plná myšlienok. Naša generácia rada porovnáva to, kde sme mysleli, že budeme v živote v tomto období, s tým, kde naozaj sme. Často prichádzame k drsným záverom. No teraz sa skús, čo len na chvíľu, pozrieť na seba z inej perspektívy; čo by si o mne myslelo moje 13-ročné ja?

Viac než pred troma rokmi som sa posadila a napísala svoj prvý článok. Bolo to tak jednoduché a prirodzené. Žila som na jedinečnom mieste plnom umelcov a inšpiratívnych ľudí. Krátkom po tom, som sa rozhodla vytvoriť tento priestor, na vyjadrenie samej seba. Nikdy som si nemyslela, že by to mohlo byť niečo viac než len moja záľuba, ktorá ma mala sprevádzať mojimi dlhými tmavými dňami na Snæfellsnes. Avšak vďaka tejto zmesy myšlienok, pocitov a slov sa mi podarilo získať svoju prvú autorskú prácu pre islandskú cestovateľskú webstránku. A takto som sa stala Travel Writer. Počas jedného roka som, s malými prestávkami, písala články o elfoch, vlnených svetroch, surfingu a inom. V rovnakom čase som sa presťahovala do Reykjavíku, kde som dostala svoju prvú full-time pozíciu ako Travel Designer. Môj obľúbený proces snívania, tvorenia, plánovania a pripravovania na cestovanie sa stal mojou dennou pracovnou rutinou. Ukázala som, že dokážem vytvoriť z ničoho niečo.

Všetko to do seba začalo zapadať. Môj život začal znova naberať pocit úplnosti a dávať zmysel. Konečne som sa usadila a našla to, čo som hľadala. A vtedy som našla svoju druhú polovičku. Najprv v ňom, neskôr v sebe. Koniec koncov, ty si celok. Tak ako si. Sám (so) sebou.

Hovorí sa, že musíš padnúť úplne nadol, aby si mohol opäť vyletieť vysoko. Teraz už taktiež viem, že človek musí niekedy stratiť sám seba, aby sa vrátil späť k svojej podstate. Od základnej školy som snívala o živote v zahraničí, hneď po strednej som odišla zo Slovenska. Nedokázala som si predstaviť, že by som naďalej žila vo svojom rodnom meste. Mala som skvelých priateľov, rodinu a lásku, no stále som hľadala viac. Aké vtipné je si uvedomiť, že som to po celý ten čas mala v sebe. Dobrodružstvo nikde nečíha, dobrudružstvo musí mať človek v krvi.

Tieto dni premýšľam nad novým dobrudružstvom. Vybudovaním svojho nového priestoru, kde budem šťastná. Vytvorením svojho vysnívaného života, žitím svojho sna. Teraz už viem, že šťastie môžeme nájsť kdekoľvek; nemusíme precestovať svet, aby sme sa cítili nažive. I am nothing of a builder, but here I dreamt I was an architect.